Na úrade

Autor: Ľubomír Patek | 25.8.2014 o 13:15 | Karma článku: 7,15 | Prečítané:  1711x

Ak chcete doručiť úradu nejaké písomnosti, môžete to spraviť viacerými spôsobmi - poslať dokumenty poštou, priniesť ich úradníkovi na stôl, alebo doručiť prostredníctvom podateľne, ktorú by mal mať zriadenú každý úrad práve na tento účel.

Dovoľte mi, aby som sa s vami podelil o svoje skúsenosti s podávaním dokumentov na pobočke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Šali z minulého týždňa. Kvôli svojim negatívnym skúsenostiam s priamym doručovaním dokumentov úradníkom z minulosti - niektoré dokumenty sa stratili, dokonca aj taký, ktorý som doručil na podateľňu, ale vo svojej vtedajšej naivnej dôvere som si nevyhotovil a nenechal potvrdiť sprievodný list - som si teraz vybral spôsob doručenia prostredníctvom podateľne, už aj s pripraveným sprievodným listom na potvrdenie prijatia dokumentov. Je to o niečo jednoduchšie a tiež lacnejšie, ako posielanie poštou - aspoň sa tak na prvý pohľad zdalo.

Keďže pri vstupe do budovy úradu nie je nikde označené, kde sa nachádza podateľňa, opýtal som sa na to pracovníčky na prízemí v prvých dverách vpravo, kde kedysi podateľňa bola - dozvedel som sa, že podateľňa je na druhom poschodí.

Podateľňa na druhom poschodí síce bola označená nápisom „Podateľňa“, ale bez označenia stránkových hodín a bez mena referenta. Dvere odomknuté, vnútri nikoho. O chvíľku prišla do podateľne pracovníčka, bez záujmu o nešťastníka čakajúceho predo dvermi vošla dnu a začala sa venovať kopírovaciemu stroju. Keď som ju oslovil s tým, že by som chcel podať nejaké dokumenty, ani sa nesnažila skrývať svoje prekvapenie nad takou opovážlivosťou. Najprv sa moju požiadavku snažila - v reči úradníkov - “postúpiť” naspäť do kancelárie na prízemí - presne do tej, odkiaľ ma poslali sem, na druhé poschodie - a keď som trval na tom, aby moje dokumenty prijala podateľňa, oznámila mi, že ona na to nemá potrebné veci(!?), že ona tam síce pracuje, ale len na akejsi (absolventskej?) praxi - a odporučila ma do ďalších dverí, teraz pre zmenu oproti. Vidno, že aj keď len na praxi, slečinka už aké-také skúsenosti s prácou s klientmi má - nevyvinula ani náznak záujmu, tobôž nie nejakej aktivity, ani najmenšiu snahu niekoho sa opýtať, ako to vlastne s tým potvrdzovaním pošty je. Jednoducho ma poslala do iných dverí - najprv o dve poschodia nižšie a keď sa mi nepáčilo, tak do dverí oproti. Zdá sa, že ak bude takto pokračovať, raz by z nej mohla vyrásť dobrá úradníčka.

Ale neviňme za nefungovanie podateľne úradu absolventku na praxi, veď to chúďa ani len nevedelo, že účelom podateľne je prijímať poštu a nie robiť kopírovaciu službu pre pohodlných kolegov, a o nejakom registratúrnom poriadku úradu zaiste ani len nepočulo - podobne, ako mnoho z jej kolegov, pracujúcich na úrade dlhé roky. Je teda možné, že ak by sa aj opýtala, nič by sa nedozvedela.

Zodpovednosť za nefungovanie podateľne treba hľadať niekde inde - svoju novú kolegyňu predsa zaúčajú jej ostrieľaní kolegovia, nad prácou ktorých bdie ich vedúci - ktorý ešte pamätá staré dobré časy, keď bol málokto väčším pánom, ako súdruh úradník a keď červená knižka vo vrecku a titul RSDr. zaručovali ich majiteľovi výnimočnosť aj medzi kolegami úradníkmi.

O titule RSDr.

Pre tých, ktorí nemali to šťastie žiť v dobách keď sa držiteľom tohoto titulu darilo ešte o niečo viac ako dnes, som si dovolil pripraviť tento stĺpček:

Oficiálne je RSDr. skratka latinských slov rerum socialium doctor a je to riadny, dodnes uznávaný vysokoškolský titul, ktorý bol (podľa Wikipédie) “udeľovaný v Česko-Slovensku v rokoch 1949-1952 a 1966-1989 za politickú aktivitu a po ukončení štúdia”, od roku 1966 na Vysokej škole politickej ÚV KSČ. Hlavným ťažiskovým predmetom bol tzv. marxizmus-leninizmus (ÚV KSČ je skratka pre Ústredný výbor Komunistickej strany Československa).

Vážnosť titulu RSDr. a jeho držiteľov v dobe komunizmu najlepšie ilustruje nasledujúci citát z Wikipédie:

Pretože tento titul získavali zvyčajne komunistickí predstavitelia a nomenklatúrne kádre, nazýval sa ľudovo (podľa skratky) "rodnej strany doktor", "rozhodnutím strany doktor", "robotnícky sranda doktor", alebo po česky "rychle snadno doktor". Česká Wikipédia ešte pridáva výklady „rozum strana darovala“ a „Rerum Srandarum Doctor“.

Na tom by nebolo nič zvláštne, za komunizmu sa diali aj horšie veci, ako rozdávanie srandovných titulov - smutnejšie už je, že tento boľševický titul je dodnes považovaný za riadny vysokoškolský titul, a tak jeho hrdí držitelia môžu vykonávať riadiace funkcie v štátnej správe - a na úradoch, kde čakajú na svoj nadpriemerný dôchodok, je dodnes týchto doktorov marxizmu-leninizmu viac, ako požehnane.

Z ďalšieho textu sa dozviete, ako nefungovanie úseku sociálnych vecí pobočky úradu v Šali pod vedením RSDr. Gomboša schvaľuje aj jeho nadriadená - riaditeľka úradu v Nových Zámkoch Ing. Ujváriová a nakoniec aj šéf odboru kontroly Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Ing. Horňák.

Na neprijateľné správanie úradníkov (aj v iných veciach) som úrad upozorňoval už vo svojej sťažnosti spred dvoch rokov, proti ktorej nedostatočnému vybaveniu som podal pred rokom ďalšiu sťažnosť. Úradníčka, ktorá ju prešetrovala, na činnosti podateľne nevidela žiadne nedostatky - v odpovedi len skonštatovala, že z mojej sťažnosti nie je zrejmé, ochrany akého práva sa domáham:

Tí z vás, čo už nejakú odpoveď na sťažnosť čítali, vedia, že je to bežná fráza byrokratov, ktorou sa zbavujú sťažností. Podal som teda novú sťažnosť, teraz proti vybaveniu tej pôvodnej. Keďže sa z úradníčky medzitým stala riaditeľka úradu (súčasná riaditeľka Ujváriová), sťažnosťou sa už nemohol zaoberať nikto z jej podriadených, a tak ju vybavilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Pozrite si výsledok:

Ako vidíte, ani ústredie nenašlo na postupe úradu žiadne nedostatky, čím na seba prevzalo časť zodpovednosti za súčasný neporiadok na úrade - úradníci a ich vedúci nielenže neboli poučení o dôležitosti dodržiavania predpisov a slušného správania sa ku klientom, ale dostali pocit bezpečia a pre prípad, ak by sa ešte niekto opovážil sťažovať sa, uistenie, že zo strany nadriadených sa im vždy dostane ochrany.

Tu by sme si mali pripomenúť, že sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach nie je len podanie, ktorým sa sťažovateľ "domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov" (§ 3, ods. 1, písm. a), ale aj také, v ktorom "poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy." (§ 3, ods. 1, písm. b). Samozrejme, že nič nebráni ani tomu, aby sťažovateľ navrhol prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov - ale jednoduchšie, ako sa sťažnosťou zaoberať, je pre úradníkov napísať, že podanie nie je sťažnosťou, ale "má charakter žiadosti, vyjadrenia, názoru".

Na to, aby si niekto nevšimol, že upozorňujem na nedostatky vo funkčnosti úradu a konkrétne porušenia právnych predpisov, ktorých odstránenie je v kompetencii úradu a ústredia, je potrebná značná dávka nevšímavosti - keď to už nechceme nazvať priliehavejším názvom - ignoranciou:

Oproti dobe, keď som podával sťažnosť - v tom čase boli nápisom podateľňa označené dokonca dve miestnosti, ale informáciou o čase prijímania zásielok nebola označená ani jedna (a nepoznala ho ani pracovníčka podateľne) - sa zmenilo niekoľko vecí - dnes je na úrade už len jedna podateľňa (stále bez označenia o čase prijímania), ktorej pracovníčka pre zmenu nevie, čo je jej účelom. Toľko k porušeniam predpisov. To, že pri vstupe do budovy nie je označené, kde podateľňu nájdete (podateľňa v určitých intervaloch “migruje” medzi úsekmi úradu - teda z poschodia na poschodie - zrejme preto, aby sa úradníci nehádali, kto má tú prácu vykonávať), že na vonkajších dverách úradu nie je označené, že podateľňa má fungovať aj mimo stránkových hodín úradu (podľa registratúrneho poriadku úradu napr. vo štvrtok, ale aj počas obednej prestávky - veď načo aj, keď tam nie je ani označený zvonček a dnu by ste sa aj tak nedostali, však?), alebo že stránkové hodiny na webovej stránke nesúhlasia s tými v registratúrnom poriadku, už pravdepodobne nie je porušením predpisov, iba sa mi zdá, že sa to akosi nezhoduje s účelom úradu - poskytovať služby a pomoc občanovi (ktorý si - či sa vám to páči, alebo nie - za tie služby platí, resp. platil, či platiť bude), či s pravidlami slušnosti.

Výsledok vybavenia mojich predchádzajúcich upozornení na nefunkčnosť úradu vyzerá tak, ako popisujem v predchádzajúcich odsekoch - pri mojej poslednej návšteve sa úrad už ani len nesnažil tváriť, že by chcel prostredníctvom podateľne prijímať nejakú poštu. Keďže sa podanie dokumentov začínalo komplikovať a už na začiatku mi začalo pripomínať jednu z mojich predchádzajúcich návštev, pri ktorej som s (inak celkom ochotnou) úradníčkou z kancelárie susediacej s v tom čase nefungujúcou podateľňou (ktorá bola pre zmenu zatvorená počas stránkových hodín, ktoré v tom čase mala označené) musel prejsť všetky kancelárie na chodbe, kým našla tú správnu pečiatku a potvrdila mi prijatie dokumentov, rozhodol som sa, že svoj čas nebudem tráviť pobehovaním od jedných dverí úradu k ďalším, ale pokúsim sa vec vyriešiť inak - dokumenty som odoslal poštou riaditeľke úradu so žiadosťou o doručenie príslušnému referentovi a oboznámil som ju s tým, že tak budem postupovať dovtedy, kým ma úrad nebude informovať o náprave.

Pani riaditeľke som sľúbil, že o podrobnostiach ju budem informovať neskôr, a to je aj dôvod, prečo teraz čítate tento článok. Veľkú časť zodpovednosti za to, čo sa deje na pobočke úradu v Šali, totiž nesie práve riaditeľka úradu, ktorá moje predchádzajúce upozornenia na lajdácky prístup pracovníkov úradu jednoducho ignorovala - a tým im pripravila živnú pôdu na ďalšie "zdokonaľovanie" ich prístupu k práci a ku klientom.

Nakoniec sa mi žiada venovať ešte jeden odstavec všetkým úradníkom zodpovedným za neporiadok na Úrade práce v Šali (a teda aj vybavovateľom mojich predchádzajúcich sťažností) - tento článok už môžete považovať naozaj len za vyjadrenie môjho názoru a zaoberať sa ním nemusíte, aspoň nie v zmysle zákona o sťažnostiach, pretože skutočne nespĺňa všetky požiadavky stanovené zákonom - ale mohli by ste, keď už nie zo zákona, aspoň zo slušnosti - pretože vaše správanie nerobí dobré meno úradom, ktoré vás zamestnávajú, ani vašej strane, ktorá vám tieto úrady za odmenu dočasne prepožičala. Mám na mysli dobré meno v očiach občana, ktorý vám tie trafiky platí a ktorému by ste mali poskytovať služby a pomoc, ako to hovoria slová v názvoch vašich oddelení. Klientmi úradu sú často ľudia, ktorí sa dostali do nezávideniahodnej situácie - ľudia, ktorí práve stratili prácu; ľudia, ktorí si ju nevedia nájsť dlhšie a dostali sa do toho, čomu vy hovoríte hmotná núdza; siroty, starí, bezvládni, či postihnutí ľudia a ich opatrovatelia; osamelí rodičia, alebo viacčlenné rodiny - ktorým často musí vystačiť na prežitie celej rodiny menej ako tretina z vašej výplaty; ľudia, ktorí stratili niekoho blízkeho - odhadujem, že v prípade nášho malého mesta sú ich stovky až tisícky a nikto z nich naozaj nepotrebuje, aby ste im ich neľahkú situáciu ešte sťažovali*.

Ak by sa po prečítaní si tohoto článku predsa len niekto začal zaoberať nefungovaním úradu, rád by som vyslovil jednu žiadosť - bol by som rád, keby si to nemusela všetko "odniesť" práve tá pracovníčka podateľne. Som totiž presvedčený, že ak aj má na celej veci nejakú zásluhu, tak naozaj len minimálnu. Ona sa len prispôsobila systému práce na úrade, ktorý takto funguje celé roky - môžete sa o tom presvedčiť v mojich predchádzajúcich sťažnostiach. Pod jednu z odpovedí na ne je podpísaná súčasná riaditeľka úradu, pod inou riaditeľ odboru kontroly ústredia.

Osoby a obsadenie

Ing. Ingrid Ujváriová (SMER), riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ingrid.ujvariova@upsvr.gov.sk, 0915 494 615

RSDr. Peter Gomboš (SMER), vedúci úseku sociálnych vecí a rodiny pracoviska v Šali, peter.gombos@upsvar.sk, 0905 540 194

Ing. Peter Horňák, riaditeľ odboru kontroly Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, 02/20 441 803

 

* pisateľ článku si v tomto momente nakoniec uvedomil, že v porovnaní so situáciou, v akej sa nachádzajú mnohí z klientov úradu, je vlastne celkom šťastným človekom, pretože jeho ste len celkom obyčajne nasr...

 

V článku som citoval z:

  • listu Úradu práce Nové Zámky, č. sp. NZ1/OSZ/BEZ/2013/641, č. z. 2013/227501;
  • listu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, č. sp. UPS/US1/OKRVSPP/STA/2014/59, č.z. 2014/59947;
  • registratúrneho poriadku Úradu práce Nové Zámky (interné normy IN - 020/2005 a IN-029/2009);
  • a z článkov na Wikipédii (RSDr. - CZ a RSDr. - SK).
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?