Šintava, zosuvné územie - postoj úradov k čiernym skládkam odpadu

Autor: Ľubomír Patek | 26.6.2014 o 1:58 | Karma článku: 6,60 | Prečítané:  1367x

Pred časom som vám v jednom zo svojich bedekrov ukázal niektoré atrakcie obce Šintava. Dnes vás oboznámim s postojom ľudí, ktorí sú z veľkej časti zodpovední za to, ako to vyzerá nielen v tejto obci, ale v celom okrese Galanta. A ukážem vám štyri roky zo života niekoľkých skládok odpadu.

Kvôli lepšej orientácií som pripravil nasledujúcu mapku, na ktorej som vyznačil lokality, o ktorých budem v článku hovoriť.

 

Sintava_mapa.jpg

Postup úradov vo veci jednotlivých skládok budem popisovať podľa poradia, v akom som o nich písal v príspevku s názvom Šintava - pôjdem podľa mapky, zvrchu dole.

Zosuvné územie

"Zosuvné územie na ľavom brehu Váhu je unikátnym geologickým javom. Má dĺžku asi 20 km. Je to úsek od Hlohovca po Šintavu a je jediným takmer prirodzene zachovaným úsekom rieky na jej strednom a dolnom toku bez zásahu človeka."

Toľko hovorí Wikipédia, my si poďme pripomenúť realitu:

Sintava_svah_2010.jpg

Predchádzajúca fotografia je z podnetu, ktorý podávalo OZ Tatry v roku 2010 Obvodnému úradu životného prostredia v Galante na podnet obyvateľa obce, ktorý odhadol veľkosť skládky na cca 20 x 10 m a množstvo odpadu na „určite niekoľko stoviek metrov kubických“. Túto lokalitu som na mapke označil malou červenou plôškou úplne na jej hornom okraji.

Dva mesiace po podaní podnetu sa úradníci rozhodli, že sa vecou budú zaoberať a vykonali obhliadku nahlásených miest. Citujem z listu č. A/2011/01261 podpísaného prednostkou OÚŽP Galanta RNDr. Katarínou Ivánovou: “Tunajší úrad vykonal dňa 08.06.2010 miestnu obhliadku nahlásených lokalít, pri ktorej bolo zistené menšie množstvo odpadu komunálneho charakteru rôzneho druhu v lokalite na konci príjazdovej cesty k rieke Váh, s odbočením vľavo zo štátnej cesty Šintava – Vinohrady nad Váhom za posledným domom."

Vyjadrenie “menšie množstvo odpadu komunálneho charakteru rôzneho druhu” sa mi zdalo trocha nepresné a tak som sa v máji roku 2011 vydal na spoznávací výlet. Išiel som od dediny popri svahu (zosuvnom území), pozdĺž červenej a oranžovej čiary na mapke. Najprv som prešiel okolo veľkého množstva menších skládok prevažne rastlinného odpadu (červená čiara) a ďalej som našiel niekoľko skládok odpadu v lese medzi stromami (oranžová čiara). Bolo ich asi sedem a aj tieto boli "menšie" (len niekoľko metrov kubických odpadu),

Sintava_svah_stromy_2011_maj.jpg

aspoň v porovnaní s tým, čo som našiel neskôr:

Sintava_svah_2011_maj.jpg

Sintava_svah_2011_maj2.jpg

Toto je tá skládka, ktorú oznamovalo OZ TATRY v apríli roka 2010 a ktorá je odfotená na prvej fotografií tohoto článku, kde je odfotená len zvrchu (z cesty). Nemôžem to síce potvrdiť, ale je pravdepodobné, že odpad, ktorý bol v roku 2010 na ceste, vidíte na týchto fotografiách už zhrnutý do jamy. Prečo si to myslím? Pretože úrad nekontroloval, či bol odpad odvezený legálne a naznačuje to aj nahrnutie ďalšej skládky v obci od jazierka.

Spravil som si ešte jeden výlet v auguste, vtedy tam už bolo odpadu menej:

Sintava_svah_2011_aug.jpg

Teda nie že by ho tam bolo aj v skutočnosti menej, ale menej je ho vidieť kvôli bujnej vegetácii. Možno to bol dôvod, prečo úrad hovorí o menšom množstve odpadu, ale na tvrdenie úradníkov je možné pozerať sa aj z iného pohľadu - v očiach úradníkov, ktorí sa roky nečinne pozerajú, ako sa v okrese Galanta rozrastajú skládky v rozsahu desiatok tisíc ton, týchto niekoľko stovák ton zaiste nie je veľké množstvo.

Pri mojich ďalších návštevách lokality na jar v rokoch 2012 a 2013 sa ukázalo, že skládky odpadu sa nachádzajú na niekoľkých lokalitách - od veľkej jamy, do ktorej sa zosúva svah pri poľnej ceste, až po koniec dediny v dĺžke asi 250 m (na mapke od červenej plôšky navrchu až po tyrkysový ovál na konci ulice). Odhadujem, že sa tam nachádzajú stovky ton viditeľného odpadu a samozrejme neznáme množstvo odpadu zarasteného vegetáciou, ktorý už žiaden úrad nebude nikdy považovať za odpad - veď predsa čo oko úradníka nevidí, to (úradne) neexistuje.

Nasledujúcich niekoľko fotografií je z rokov 2012 a 2013 a zobrazujú miesta medzi dedinou a veľkou skládkou ktorú oznamovalo OZ TATRY v roku 2010. Fotografie sú zoradené od dediny smerom k veľkej skládke, na mapke od tyrkysového oválu po horný okraj.

Hneď za koncom ulice Kúpeľná je prvá skládka, o ktorej by sa dalo povedať, že bola vyčistená, aspoň na slovenské pomery - veď koho by už zaujímalo tých pár kubíkov odpadu -  a označená tabuľou zákazu vyvážania smetí (na mape je to tyrkysový ovál).

sintava_svah_tabula.jpg

Kúsok za ňou začína línia dlhá asi 100 m vedľa poľnej cesty smerom na Vinohrady nad Váhom (SV), kde je odpad sypaný dolu svahom (červená čiara). Odhadujem, že je tam niekoľko desiatok ton nového odpadu a predpokladám, že oveľa väčšie množstvo odpadu, ktorý už zarástol vegetáciou. Pozrite si niekoľko fotiek:

Sintava_linia1_2013.jpg

Sintava_linia3_2013.jpg

Sintava_linia4_2013.jpg

Sintava_linia5_2013.jpg

Sintava_linia6_2013.jpg

Sintava_linia7_2013.jpg

Sintava_linia8_2013.jpg

Za touto líniou začína hneď pri ceste les, v ktorom je niekoľko skládok medzi stromami asi 2 až 3 m pod úrovňou cesty (oranžová čiara na mape):

Sintava_svah_les1_2013.jpg

Sintava_svah_les2_2013.jpg

Sintava_svah_les3_2013.jpg

Sintava_svah_les4_2013.jpg

Množstvo odpadu na týchto skládkach odhadujem na niekoľko desiatok ton.

Pokúsim sa teraz stručne zhrnúť situáciu - OZ TATRY oznámilo uloženie odpadu na jednej lokalite (ale priložilo mapku s  dvoma krúžkami, ktorými jej autor naznačil, že v blízkosti sú aj ďalšie skládky). Ja som podal podnet v máji 2011 a oznámil som v ňom odpad na lokalite s tabuľou (tyrkysový ovál na mape), skládky sypané zo svahu pozdĺž cesty (červená čiara) a v lese (oranžová čiara) a odpad zosunutý (alebo nahrnutý) do jamy.

Úrad našiel len spomínané "menšie množstvo odpadu" na lokalite kdesi za dedinou. Na lokalite s tabuľou a na skládkach tiahnúcich sa popri ceste na ktorých sú uložené ďalšie desiatky až stovky ton viditeľného odpadu, "sa" nenašlo nič. Ono "sa" totiž zo stoličky na úrade hľadá dosť ťažko. Že úradníci lokalitu najskôr ani nevideli, naznačuje aj záznam, ktorý na základe obhliadky vyhotovili - záznam neobsahuje žiadne údaje o množstve odpadu, o jeho zložení, úrad nevyhotovil žiadne fotografie a lokalita nie je nijako upresnená, úrad len prevzal z podnetu popis, ako sa tam dá dostať.

Poznámka:

Ak sa úrad dozvie o nezákonnom uložení odpadu, mal by podľa zákona najprv zistiť skutočný stav veci (obhliadkou, ktorú niektorí úradníci s obľubou nazývajú "tvaromiestna"), získať dôkazy (napríklad fotografie), zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú pre vyšetrenie veci dôležité (napríklad presnú lokalitu, vlastníka, správcu alebo nájomcu pozemkov, množstvo a zloženie odpadu) a ak sa potvrdí nelegálne uloženie odpadu, na základe získaných dôkazov začať správne konanie.

Na mnohých úradoch je bežnou praxou, že niektoré kroky vynechajú a sú úrady, kde ich vynechajú všetky a celý podnet prepošlú obci. Obce potom často odpad odvezú nevedno kam (a vytvoria tak novú skládku), zahrnú odpad zeminou, alebo nahrnú do priľahlého jazierka, ako sa to stalo v Šintave na inej lokalite. Úrad si potom vypýta od obce fotografie lokality, ktoré priloží do spisu ako dôkazy, že sa tam žiaden odpad nenachádzal a nemusí začať žiadne konanie. To v lepšom prípade. Niekedy sa s dokazovaním neobťažujú vôbec, iba spíšu záznam z obhliadky, na ktorej "sa" nenašlo nič, alebo len "menšie množstvo odpadu" ako v našom prípade.

Dôvodom na preposlanie podnetu je zbavovanie sa povinností úradníkmi - úrad prenechá zisťovanie vlastníka obci s odôvodnením, že nemá možnosti zistiť vlastníka a zisťovanie na katastri je spoplatnené. Obec však nie je oprávnená ani schopná spoľahlivo zistiť vlastníka (alebo zamerať lokalitu), údaje poskytnuté obcou sú často založené len na domienkach starostu či iných úradníkov a tak sú často výsledky určenia vlastníka pozemkov chybné. Fotografie zhotovené obcami často nezachytávajú celú lokalitu, sú fotené z takého uhla, aby lokalita vyzerala ako uprataná aj keď nie je a videl som už aj také, na ktorých bola iná lokalita. Úrad dielo zavŕši vytlačením tých najhorších fotografií v zníženom rozlíšení na čiernobielej tlačiarni a ak disponuje aj digitálnymi fotografiami, tie nearchivuje, keďže pre úrad nie je výhodné uchovávať dôkazy o svojej nečinnosti či nezákonnom postupe.

Prokuratúra

Keďže zistenie menšieho množstva odpadu kdesi za dedinou bolo posledným krokom ktorý sa úradníkom ráčilo vykonať, asi pol roka po podaní podnetu sa OZ TATRY obrátilo na Okresnú prokuratúru v Galante so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti postupu OUŽP Galanta. V januári 2011 vydala prokuratúra upozornenie prokurátora v ktorom konštatuje, že úrad nekonal v súlade so zákonom a upozorňuje úradníkov na to, že ak má byť ich postup v súlade so zákonom, musia spraviť ešte zopár krokov, prinajmenšom napísať niekoľko ďalších papierov a buchnúť na ne zopár pečiatok. Prokuratúra v upozornení konštatuje, že OÚŽP Galanta "v prípade nepovolených skládok zistených v kat. území obcí Šintava a Váhovce nezačal konanie podľa § 18 ods. 7 a následne  konanie podľa § 18 ods. 8 zákona č. 223/2001 Z. z. a podľa výsledkov zistení nekonal ďalej podľa § 18 ods. 9 alebo ods. 10 zákona č. 223/2001 Z. z."

Úrad teda dostal presný návod, ako má konať: najprv 7, potom 8 a potom 9 alebo 10. To by nemalo byť až také zložité. A tak úrad začal konať. Na základe upozornenia prokurátora zvolal správne konanie, výsledkom ktorého boli dve rozhodnutia, vydané v jeden deň, v ktorých úrad konštatuje, že sa mu nepodarilo zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu a že správca pozemku nezanedbal žiadnu zo svojich povinností. To, že úrad hneď porušil zákon napriek stručnému a zrozumiteľnému návodu prokurátorky (nevykonal najprv krok podľa odseku č. 7 a ďalší až po ňom, ale oba naraz) nie je až taká veľká chyba a na výsledku sa nijako neprejaví (iba svedčí o tom, čo pre úradníkov znamená znenie zákona a upozornenie prokurátora). O niečo závažnejšie je, že úrad nezistil porušenie ustanovenia zákona, ktoré hovorí, že vlastník, správca, alebo nájomca je povinný ohlásiť nelegálne uloženie odpadu úradu životného prostredia. V takomto prípade sa úrady zvyknú vyhovárať na to, že sa im nepodarilo dokázať, že ten, kto bol povinný oznámiť uloženie odpadu na svojom pozemku, o odpade vedel. V tomto prípade však ide o lokalitu, na ktorú sa odpad vyváža niekoľko rokov a teda nezistenie porušenia oznamovacej povinnosti môže znamenať buď to, že Lesy SR nemajú už niekoľko rokov prehľad o nimi spravovaných pozemkoch, alebo to, že Obvodnému úradu životného prostredia v Galante je porušovanie zákona správcom ľahostajné, alebo oboje. 

K vzniku takého množstva tak rozsiahlych skládok, aký vidíme v obci Šintava (a v okrese Galanta je takýchto obcí niekoľko), prispieva veľkou mierou aj neohlasovanie skládok vlastníkmi, správcami, alebo nájomcami pozemkov úradom životného prostredia a tiež to, že úrady nevyužívajú možnosť uložiť im za neohlásenie pokutu, aspoň v takých prípadoch, v ktorých je zjavné, že musel mať vedomosť o skládkach. Ide napríklad o správcov lesných porastov,  železničných tratí alebo vodných tokov.

Zapája sa Slovenská agentúra životného prostredia

Niekedy koncom roka 2011 požiadali pracovníci OÚŽP Galanta Slovenskú agentúru životného prostredia (SAŽP) o posúdenie, či lokalita spĺňa podmienky na zaradenie do zoznamu environmentálnych záťaží (EZ). Ak si myslíte, že to spravili preto, že ich po vydaní upozornenia prokurátora náhle osvietilo a zrazu sa začali zaujímať o stav životného prostredia, mýlite sa - je to len jeden z trikov, akými sa snažia niektorí úradníci vyhnúť sa konaniu podľa zákona o odpadoch. Svedčia o tom ich vyjadrenia v rôznych dokumentoch vytvorených úradom, z ktorých formulácie s radosťou preberajú aj iné úrady, medzi nimi aj prokurátorka OP GA Mgr. Renáta Gáliková, ktorá sa v  ďalšom upovedomení o vybavení (druhého) podnetu podaného OZ TATRY č. Pd 74/11-15 zo dňa 20.12.2010 (ktoré už vyznieva skôr ako obhajoba nekonania úradu) vyjadruje, že “skládka nachádzajúca sa v Šintave nad dedinou pri Váhu - svah nad riekou je evidovaná ako environmentálna záťaž”. Pani prokurátorka pravdepodobne veľmi dobre vie, že skutočnosť, že je skládka zaevidovaná v akomsi zozname ako záťaž, nemôže nijako ovplyvniť konanie úradu podľa zákona o odpadoch, navyše, ak je tam skládka zaradená len ako pravdepodobná záťaž - čo znamená zhruba toľko, že si ju pracovník SAŽP pozrel,  odfotil a napísal pár viet do záznamu - zatiaľ nikto nič nemeral, ani bližšie nezisťoval jej vplyv na okolie. Aký bol dôvod uvádzať túto informáciu v upovedomení prokurátorky o vybavení podnetu vie len ona sama, my si ho môžeme len domyslieť. Ale keďže sme slušní ľudia, domýšľať si, že prokurátorka v upovedomení nevyjadruje svoj názor, ale doň iba skopírovala výhovorky úradníkov, ktoré majú slúžiť na "zmätenie nepriateľa", nebudeme.

Je zaujímavé, že skládka ktorú orgán štátnej správy vo veciach odpadového hospodárstva (OÚŽP Galanta) vyhodnotil ako menšie množstvo odpadu, ktoré im nestálo ani  za popísanie či odfotografovanie, vyhodnotila SAŽP (odborná organizácia zriadená ministerstvom životného prostredia), ako pravdepodobnú environmentálnu záťaž.  Pracovník SAŽP sa k skládke vyjadril takto: "V prípade 3. lokality (Šintava) som posúdil, že je pravdepodobné (nedá sa vylúčiť) riziko šírenia sa kontaminácie do podzemnej vody a pravdepodobne existuje riziko šírenia sa kontaminácie do povrchového toku. Táto skládka je síce relatívne malá, ale je bezprostredne na brehu Váhu v zosuvovom území a zosúva sa priamo do rieky."

SAŽP v evidenčnom liste EZ navyše konštatuje, že na lokalite sa nachádza okrem komunálneho odpadu aj iný odpad, napríklad pneumatiky, ale aj nebezpečný odpad (nádoby od ropných látok), že skládka vznikla pred rokom 2002 a že "činnosť, podmieňujúca vznik EZ sa na lokalite vykonáva aj v súčasnosti s nezmenenou intenzitou"

Ak vás to zaujíma, môžete si pozrieť záznamový list environmentálnej záťaže, ktorý mi sprístupnilo Ministerstvo životného prostredia (ako inak, po menšom emailovo-listovom ping-pongu medzi SAŽP, MŽP a prokuratúrami).

Štátny dozor 

V ten istý deň, keď vykonala obhliadku SAŽP, vykonali obhliadku miesta aj pracovníčky OÚŽP Galanta, ktoré zistili, že obec si nesplnila povinnosť zabezpečiť zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadu, ktorá jej vyplýva zo zákona a tak vykonali ďalší krok - v správnom konaní vydali rozhodnutie o uložení opatrení na nápravu, v ktorom uložil obci povinnosť "zabezpečiť odstránenie uloženého komunálneho a drobného stavebného odpadu" a "predložiť úradu doklad o zhodnotení alebo zneškodnení odpadu oprávneným subjektom".

Ďalší postup skrátim: obec sa odvolala, pretože termín sa jej zdal krátky, bolo nové konanie, úrad vydal nové rozhodnutie, v ktorom predĺžil termín na odstránenie odpadu, obec sa znoval odvolala, teraz preto, že vraj nemá peniaze, ale odvolací orgán odvolaniu nevyhovel a tak nakoniec po drobných prieťahoch rozhodnutie o uložení nápravných opatrení nadobudlo právoplatnosť.

Trestné konanie

V jednom z podnetov na prokuratúru som upozorňoval aj na to, že na lokalite pravdepodobne dochádza k neoprávnenému nakladaniu s odpadom v rozsahu, ktorý spĺňa podmienky na kvalifikovanie trestného činu podľa § 302 Trestného zákona. Prokuratúra ma síce informovala o tom, že časť môjho podnetu bola “vyťažená” do dozorového spisu na trestnom úseku, ale ďalej ma napriek sľubu nikto o výsledku tohoto "vyťaženia" neinformoval (podľa prokurátorky ma mal informovať policajt).

Ani v tomto prípade si nemusíme domýšľať, ako by vyzerala odpoveď policajta  - na ilustráciu stačí, ak sa pozrieme do jendého z uznesení, ktoré mi policajti poslali ako odpoveď na oznámenia v podobných prípadoch, ktoré sa na seba podobajú ako vajco vajcu. Možno sa teda domnievať, že ak by stvorili uznesenie o odmietnutí oznámenia aj v tomto prípade, odôvodnenie uznesenia by vyzeralo nejako takto:

policajti_mostova.png

Ak ste nejakou náhodou nadobudli pocit, že úrad bežne koná tak, ako by podľa policajta konať mal, a teda, že ak zistí, že bola naplnená skutková podstata trestného činu, odstupuje veci orgánom činným v trestnom konaní, asi vás trocha sklamem - spýtal som sa (v januári 2012), koľko oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu podal OÚŽP v Galante za posledných päť rokov. Odpoveď vás už asi neprekvapí, bolo to presne toľko, koľko by si zaslúžili úradníci zodpovední za rozrastanie skládok odpadu v okrese Galanta na výplatu. Nula.

Okrem druhej vety z citovaného odstavca je zaujímavá aj tretia, v ktorej policajt predpokladá, že by úrad životného prostredia mohol zistiť, či bola naplnená skutková podstata trestného činu. Policajtovi zrejme uniká, že na takéto zisťovanie zase nemá dostatočné prostriedky úrad, pretože o tom, či bola alebo nebola naplnená skutková podstata trestného činu nemôže rozhodnúť nikto iný, len orgány činné v trestnom konaní - a tie to robia podobnými uzneseniami, z akého je ukážka vyššie.

Minister

Zanechajme výsledky spolupráce úradu životného prostredia a orgánov činných v trestnom konaní a poďme sa pozrieť, čo na to minister. V roku 2011 napísal predseda OZ TATRY Mgr. Pado list ministrovi, v ktorom vyjadril znepokojenie nad nekonaním úradu a prieťahmi v konaní. Minister József Nagy mu v novembri 2011 odpovedá:

"OÚŽP na svojom území nelegálne uložený komunálny odpad a drobný stavebný odpad odstraňuje a ukladá na povolených skládkach" (z listu ministra, celý je tu: strana 1, strana 2)

Každý, kto trocha pozná zákon o odpadoch vie, že za odstraňovanie komunálneho a stavebného odpadu je zodpovedná obec. Úrad životného prostredia má zodpovednosť len za odstránenie iného ako komunálneho a stavebného odpadu, napríklad nebezpečného. Minister navyše medzi príkladmi správneho postupu úradu uviedol také prípady, keď úrad konal v rozpore so zákonom (čo potvrdila aj prokuratúra), a tiež také lokality, kde sú skládky na mieste dodnes. 

A nakoniec každý, kto navštívil chotáre obcí v okrese Galanta vie, že odpad z väčšiny z nich neodstraňuje nikto - a ak aj, tak nahrnutím do jazierka, zhrnutím zo svahu, zahrnutím zeminou, či najpohodlnejším spôsobom - úrad počká, kým odpad zarastie vegetáciou. To v tých lepších prípadoch. V tých horších sa skládky rozrastajú. 

Stanovisko obce

Chcete vedieť, ako sa s tým nakoniec vysporiadal starosta Šintavy? Napísal papier, ktorý nazval „Stanovisko“, v ktorom píše, že “obec zabezpečila odstránenie uloženého … odpadu na vlastné náklady … z dostupných miest a zamedzili sme ďalšie navážanie odpadu do tejto lokality“ a priložil k nemu tri čiernobiele fotky, tu je jedna z nich:

foto_obec_Sintava.png

Kopy odpadu z prvej fotografie v tomto článku (ktoré ohlásilo OZ TATRY v roku 2010) boli na okraji cesty, teda niekde pri pravom okraji tejto fotografie, ale jadro skládky (obsahujúce stovky ton odpadu) je asi 2 - 8 cm vpravo od jej pravého okraja, teda mimo záberu (zdá sa, akoby z fotky chýbalo, ale nechýba z nej).

Zastavme sa ešte na chvíľu pri tomto stanovisku obce. Napriek mnohým nepresným vyjadreniam sa OÚŽP v rozhodnutí o nápravných opatreniach vyjadruje celkom jasne o druhu odpadu - úrad obci v rozhodnutí ukladá "zabezpečiť odstránenie uloženého komunálneho a drobného stavebného odpadua predložiť úradu doklad o zhodnotení alebo zneškodnení odpadu oprávneným subjektom.

Zo znenia zákona a tiež z rozhodnutia je zrejmé, že obec má povinnosť zabezpečiť odstránenie všetkého odpadu, nie len odpadu z miest, ktoré obec považuje za dostupné. Pojem „dostupné miesto“ si totiž môže každý vysvetliť inak - podľa obce ide o ľahko dostupné miesto a podľa môjho názoru je naopak dostupný všetok odpad na tejto lokalite - len možno nie všetok je dostupný ľahko a z cesty; k jeho väčšej časti by bol lepší prístup z vody (možno by vedeli pomôcť ženisti, ktorí sídlia na opačnom brehu rieky - ak by ich o to obec požiadala). 

Keďže sa pri mojich kontrolách v roku 2011 a v roku 2012 všetok odpad nachádzal zosunutý v jame asi dva metre pod úrovňou cesty, starosta vo svojom stanovisku vlastne nepovedal nič iné, len to, že obec neodviezla žiaden odpad. Práve naopak, priamo na okraj zosúvajúceho sa svahu naviezla ďalšie desiatky ton odpadu, teraz stavebého, ktorý nazvala "zamedzením ďalšieho navážania odpadu" a ktorým čiastočne zasypala odpad na svahu. Je len otázkou času (a dlhšie trvajúcich dažďov), kedy sa aj táto kopa odpadu zosunie a zakryje všetok odpad v jame, tentoraz už naveky. Alebo žeby práve v tomto spočíval zmysel tejto „zábrany“?

Ak sa totiž odpad stratí z očí úradníkov, prestane existovať úplne - úradníci úradu životného prostredia v Galante totiž nikdy nevyhotovili žiadne fotografie, nezískali žiadne dôkazy, nezisťovali rozlohu, množstvo, ani zloženie odpadu, v záznamoch úradu sa dokonca nenachádza ani presný popis lokality.

Kontrola uložených opatrení

Podľa informácií, ktoré mi Okresný úrad Galanta nedávno sprístupnil (po deväť mesiacov trvajúcich prieťahoch), po prijatí tohoto stanoviska dňa 4.10.2012 neexistujú v spise žiadne novšie záznamy a tak sa možno domnievať, že úrad fyzicky neskontroloval skutočný stav lokality po napísaní „Stanoviska“ starostom Šintavy, ani nekontroloval doklady potvrdzujúce zhodnotenie či zneškodnenie odpadu oprávneným subjektom v zmysle zákona o odpadoch, čím nám ukazuje, ako mu záleží na tom, či boli ním uložené opatrenia na nápravu aj splnené.

Čitateľovi asi nemusím vysvetľovať, že po svojich skúsenostiach som úradu neveril ani slovo a tak som sa vybral skontrolovať túto lokalitu aj v roku 2013.

Na nasledujúcej fotke je vidieť nový odpad, ktorému dal starosta obce oficiálny názov "zamedzenie ďalšieho navážania odpadu":

 

Sintava_svah_2013_val.jpg

Ďalšia fotka nám povie o predstave obce a úradu o odstránení odpadu z dostupných miest trocha viac. Všimnite si, že "zamedzením ďalšieho navážania odpadu" bol čiastočne zasypaný aj pôvodný odpad:

Sintava_svah_2013_za.jpg

A na poslednej fotografii si môžete pozrieť výsledok trojročnej spolupráce Obvodného úradu životného prostredia Galanta a obce Šintava v celej svojej kráse:

Sintava_svah_2013.jpg

 

Čo na tom, že odpadu je tam viac, ako ho tam bolo pred štyrmi rokmi? Čo na tom, že desiatky ton odpadu obec vysypala na okraj svahu tvoreného naviatymi pieskami/sprašami, ktoré sa pravidelne zosúvajú a je viac než isté, že pri väčších dažďoch sa zosunie aj tento odpad? Dôležité je to, čo hovoria papiere - a tie hovoria, že odpad bol odstránený, že odpad na okraji nie je odpad, ale "zamedzenie vyvážania odpadu" a prokuratúra vo svojich štyroch odpovediach na podnety OZ TATRY a moje konštatuje, že postup je v súlade so zákonom. Postup okresnej prokurátorky skontroloval aj prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý odbil námietky voči nevykonávaniu dôkazov na obhliadkach jednou vetou a tak len potvrdzuje nezáujem prokurátorov zaoberať sa takými prkotinami, akými je stav životného prostredia. Majú oni dôležitejšie veci.

Na záver by som rád zdôraznil, že konanie v tomto prípade bolo priam ukážkové a pre úrad netypické - na rozdiel od iných prípadov úrad spravil takmer všetky kroky, ktoré podľa zákona mal spraviť (aj keď až po vydaní upozornenia prokurátora).

Výhradu možno mať len voči niekoľkým detailom: 

  • úrad sa nezaoberal všetkými ohlásenými lokalitami (ja som ohlasoval jednu väčšiu skládku označenú tabuľou na svahu nad dedinou, súvislý úsek so skládkami v dĺžke asi 100m za touto skládkou, za ním niekoľko skládok v lese medzi stromami a nakoniec skládku, ktorou sa úrad zaoberal tak, ako ste videli a ktorú oznámilo aj OZ TATRY);
  • úrad spoľahlivo nezistil polohu skládky, ktorou sa zaoberal, ani jej vlastníka. Napriek tomu, že môj podnet obsahoval polohy GPS/WGS84 a úrad disponuje GPS prístrojom, zisťovanie parcely a vlastníka úrad prenechal na obec, ktorá na to nie je kvalifikovaná ani oprávnená;
  • úrad nezistil množstvo a zloženie odpadu, konštatuje len to, že (kdesi za dedinou za poslednými domami) sa našlo menšie množstvo odpadu;
  • úrad sa vôbec nezaoberal iným ako komunálnym a stavebným odpadom a nebezpečným odpadom - na skládke sú pneumatiky, televízory, nádoby od chemikálií, farieb, či ropných látok (niektoré druhy nebezpečného odpadu spomína aj registračný list environmentálnej záťaže). Zákon o odpadoch ukladá povinnosť zneškodniť alebo zhodnotiť všetok iný ako komunálny a drobný stavebný odpad práve obvodnému úradu životného prostredia; 
  • úrad pri obhliadkach nevyhotovil žiadne fotografie;
  • úrad akceptoval (nepravdivé) tvrdenie obce, že odpad odstránila a neoveril si, či má obec oprávnenie na nakladanie s odpadom;
  • úrad nevykonal kontrolu vykonania nápravných opatrení obcou (a na základe nej neposúdil vec ako správny delikt a neuložil pokutu...).

A tak sa nakoniec nemôžem ubrániť dojmu, že účelom celej tejto frašky, ktorú nám už piaty rok predvádza odbor ochrany životného prostredia OÚ Galanta, obec Šintava, Okresná prokuratúra Galanta, Krajská prokuratúra Trnava a Ministerstvo životného prostredia je práve "pochovanie" odpadu zosunutím desiatok ton nového odpadu (ktoré obec nazvala "zamedzením ďalšieho navážania odpadu") na okraji cesty po príchode väčších dažďov. O dokončenie diela sa postará vegetácia, ktorá už teraz zakrýva veľkú časť skládok. Pri mojej tohtoročnej návšteve mali náletové dreviny výšku 3 - 4 metre a dá sa predpokladať, že o rok - dva už nebude vidieť žiaden odpad a niekoľkoročné úsilie úradníkov bude zavŕšené. Potom budú môcť úradníci pravdivo skonštatovať, že na lokalite sa nenašiel žiaden viditeľný odpad.

Ostatné lokality v obci

Pôvodne som mal v úmysle popísať všetky lokality vyznačené na mapke, ale už teraz je článok neprimerane dlhý a tak len krátko - pri mojej tohtoročnej návšteve boli skládky na svahu pod rodinnými domami a popri násype (žlté čiary) v podobnom stave ako v roku 2011 (možno na ne pribudol nejaký odpad). O lokalite jazierko (dve červené čiary) si zatiaľ môžete prečítať tento článok zjavne napísaný na objednávku úradu, v budúcnosti plánujem napísať článok o jazierku aj ja.

Kataster

Počas písania článku a overovaní si informácií z úradu sa vo mne neustále ozýval hlások, ktorý mi tíško, ale zato naliehavo šepkal: v jednom rozhodnutí píšu čosi o katastri, skontroluj si to! Hlások vedel, že "kataster", "mapa" a "GPS" sú slová, z ktorých majú úradníci nočné mory a presnosť určovania polohy úradmi životného prostredia a obcami sa príliš nelíši od presnosti pri použití metódy zapichnutia prsta do mapy so zaviazanými očami. Celý čas som tento hlások ignoroval, ale po napísaní článku som ho predsa len počúvol a overil si na katastrálnom portáli Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) skutočnú polohu mnou ohlasovanej skládky a polohu zistenú úradníkmi. Oplatilo sa.

Úrad vo svojich dokumentoch hovorí o parcele č. 4053/9 s rozlohou 129 m2, ale skládky nad dedinou ktoré som ohlasoval ja (pravdepodobne všetky od tyrkysového oválu po vrchol mapky), sa nachádzajú na parcele č. 4051/3, ktorá má rozlohu 27054 m2. Nakoniec skládka zosunutá v jame, o ktorej pravdepodobne hovorí úrad vo svojich dokumentoch, by sa na fliačik s rozmermi cca 10 x 13 m nezmestila; parcela je navyše na spodku svahu úplne pri vode, kam by sa úradníci nedostali...

Ešte zaujímavejšie je ďalšie zistenie - aj keď sa z takmer susediacich čísel parciel môže zdať, že nejde o veľkú chybu, parcela, o ktorej píšu úradníci je od tej, ktorú som ohlasoval, vzdialená takmer kilometer (niečo cez 900 m, ak meriate vzdialenosť po poľnej ceste).

Ale pri toľkej ľahostajnosti a lajdáctve úradníkov, ktoré ste dnes videli, sú tieto zistenia nepodstatné. Je predsa jedno, či sa úradníci vykašľali na lokalitu, ktorú som ohlasoval, alebo na inú, aj keď vzdialenú takmer kilometer od nej.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?